Kritické postrehy z USA

Autor: Šimon Smoleň | 15.4.2012 o 10:48 | (upravené 18.4.2012 o 9:47) Karma článku: 17,96 | Prečítané:  3403x

Zalievanie trávnikov: Bývali doby, kedy bol výsadou aristokracie trávnik. Američania veľmi zbohatli a dnes má trávnik takmer každý. Kto ho nemá, aspoň po ňom túži. Trávnik je v porovnaní s lúkou úplne mŕtvy ekosystém, ktorý je treba strihať, polievať a hnojiť. Preto pred každým druhým domom vidíte hnojiča, strihača, alebo iného trávnikového údržbára. Je to obrovského biznis. Čo ma ale zaujalo? Väčšina našich susedov vytrvalo zavlažovala i v dňoch, keď 48 hodín husto pršalo. Susedia stále polievali, z toho tretinu času chodník. V čase, keď miliarda ľudí na tejto planete nemá prístup k pitnej vode, je to smutný obrázok. Hovorím si: títo chlapci asi nikdy nepočuli o Al Gorovi.

Mega balenie: Chcete si kúpiť pivo k večeri, dve jablká, pár plátkov syra? Zabudnite! Chcete pivo? Kúpte si basu. Chcete jablká? Naberte si dve vrecia po šiestich librách ( to je najmenšie balenie). Pár plátkov syra? Neexistuje! Kúpte si balík - navyše zabalený v trojitom igelite. Úplná nadprodukcia všetkého. Na tejto planéte každú hodinu umiera tisícka ľudí hladom. A tu? Čím viac, tým lepšie.

 

Nonstop klimatizácia: Hoci sme boli na Floride, zažili sme tam pekné zimy. I keď vonku bolo trebárs osemnásť stupňov (Celzia), v obchodoch hlavne v domoch u susedov išla klimatizácia bez vypnutia. Vo dne v noci. Nonstop. Ani títo chlapci asi nikdy nepočúvali volanie Al Gora!

 

Na cestách nevidíte takmer nič iného než obrovské pick-upy, alebo všeobecne SUV. Proste čím väčšie, tým lepšie. Dlhú dobu platilo, že ste pri nákupe týchto obrovských áut dostali zľavu na daniach. Prečo? Veľa žerú, a to je dobré pre biznis. Mimochodom, každý 4.- 5. barel ropy, ktorý sa na svete vyťaží, spália na amerických cestách. Sila, nie?

 

Autá pred školou. Neďaleko nášho domu bola stredná škola "Seabreeze High School". Prial by som vám vidieť školské parkovisko, hlavne ranné a popoludňajšie zápchy. Máte pocit, že sa na vás rúti obrovský pick-up, ktorý nikto neriadi. V poslednej chvíli si všimnete, že za volantom sedí desaťročný chlapec (má asi šestnásť, ale tváričku má na desať). Väčšinou platí, čo študent (od šestnástich) to auto. A tak býva pred školami väčšie parkovisko než u nás pred najväčšími nákupnými centrami.

 

Auta pred domom. Väčšina našich susedov mala dom pre autá, čiže garáž, väčšiu než dom pre ľudí. Rovnako je bežné, že večer pred garážou stoja ešte ďalšie štyri autá. V mnohých amerických domácnostiach je totiž viac áut než ľudí. Niet divu. V televízii vidíte len reklamu na autá a lieky. Všetko na pôžičky. Navyše liter benzínu vyjde 40 centov. Koľko ľudí už pozabíjali v Iraku len preto, aby ich decká mohli jazdiť do školy s "nablýskanými hummermi". Na jednej demonštrácii som zazrel zaujímavý transparent:. "Žiadne ďalšie iracké deti v mojej nádrži!" To hovorí za všetko.

 

Ulice ako po evakuácii. Časť Floridy sa každú jeseň borí s hurikánmi. Preto na každom kroku narazíte na značku "Evacuation point". Nemusíte však čakať na hurikán, aby ste si predstavili, ako to vyzerá pri evakuácii. Je známym faktom, že priemerný Američan chodí tak maximálne z domu do auta (10 Metrov), z auta do supermarketu (50 Metrov), alebo z auta do práce (100 Metrov) a späť. Na uliciach väčšinou nestretnete živej duše. Väčšina Amíkov ani nemôže chodiť, lebo by to ich kĺby nevydržali.

 

Drive in. Odkedy k nám zavítal strýčko McDonald, poznáme "drive-in". Z amerických filmov poznáme možno aj drive-in kiná. Čo ma zaujalo tentoraz, bol drive-in bankomat. Nemusíte namáhať vyliezť z auta. Prídete, stiahnete okienko, dáte tam kartu, stlačíte pin, vyberiete bankovky a potvrdenie a tradá. Čo ma nadchlo najviac, bol drive in kostol. Kostol pod šírym nebom, kam zájdete ako do kina, Na autorádiu si naladíte farárove kázanie, nad volantom sa pomodlíte a hurá domov (alebo najskôr do krámu nakupovať). Nulový pohyb. Úplné pohodlie. Paráda. Raj na zemi!

 

Fly-in. Keď existuje "drive-in", musí existovať "fly-in". V susednej dedine majú oplotenú osadu s ochrankou, kde má každý obyvateľ okrem obrovskej garáže i hangár. Každý má totiž minimálne jedno lietadlo. V tejto osade býval aj John Travolta, ale potom, čo si kúpil nový tryskáč, ho susedia vystrnádili. Pre mnohých Američanov sú dnes lietadlo, jachta alebo vila na Havaji rovnako dostupné ako škoda fábia pre priemerného Slováka. Vo svete, kde je hrubý domáci produkt 48 najchudobnejších krajín menej, než bohatstvo troch najbohatších ľudí v USA musí byť niečo veľmi, veľmi zlé.

 

Hyperlacné veci. Nech ste, kde ste, máte pocit nonstop výpredaja: džínsy za 10, detské oblečenie 2-15, topánky do 30 dolárov. Nechápete to. Spotrebné veci sú tu tak lacné, že nie je divu, že 94% amerických stredoškoláčok považuje nakupovanie za svoju najobľúbenejšiu aktivitu.

 

Silikónová prsia. Najobľúbenejším darčekom amerických dievčat k promóciám je práve chirurgická úprava pŕs. Áno, čítate správne. K promóciám! To znamená a že im ešte nebolo ani tridsať. Bomba.

 

Za čo vás môžu zobrať! Ideme zo supermarketu, kde sme si kúpili basu piva, ktorú sme mali v kočíku. Zrazu nám príde pán s vydeseným výrazom, ukazuje na krabicu s pivom a hovorí: "Za to vás môžu zobrať! Byť vami tak to okamžite schovám. "Je úžasné pozorovať zástupy ľudí s hnedým sáčkom v rukách, v ktorom majú fľašu alkoholu, alebo plechovku piva. Ale skúste ju vybrať! Za to vás môžu zobrať.

 

Debit/credit. Keď nakupujete, väčšinou (možno vždy) sa vás pýtajú, či chcete nakupovať na pôžičku. Zistíte, že ľudia tu väčšinou fungujú len na pôžičky. Hypotéka je úplne bežná a k tomu ešte plejáda kreditných kariet, pôžičiek na auta a iné nezmysly. Na trhu požičiavania peňazí je taká konkurencia, že sa banky a kreditné firmy predháňajú, kto viac požičia (aj teraz v dobách kritických!). Je bežné, že za použitie kreditnej karty získate trebárs "airmiles" a tak lietate na oko zdarma.

 

Sledovanie televízie. Priemerný Američan sleduje televíziu 7-9 hodín denne. V priemernej domácnosti je často viac televízorov, ako ľudí. Zaujímavé je uvedomiť si, že polovica rodín spolu vôbec nevečeria, čo je jediná príležitosť sa stretnúť (inak sú stále v práci - musia sa okolo seba dobre oháňať, aby zarobili na všetky tie pôžičky). Polovica druhej polovice ma pri tom pustenú práve tú televíziu.

 

Polovica Amíkov nemôže spať: 48 percent Američanov hovorí, že pociťuje viac stresu než pred piatimi rokmi. Rovnaké percento hovorí, že v noci leží, pozerá do stropu a nemôže zaspať (zdroj Americká psychologickú asociácia, 2006). Čo polovici Američanov nedá spať? Prečo sa ich v noci toľko díva na strop? Pre dve veci: peniaze a prácu. To je hlavnou starosťou 75 percent Američanov. A pritom v roku 2006 nikto netušil, že príde kríza.

 

Žiadne antibiotiká! Na mnohých potravinách v našom supermarkete svietili milé nápisy začínajúce slovíčkom "no" - žiadne pridané hormóny, žiadne antibiotiká, žiadne prísady, žiadne chemikálie. Ale faktom je, že keď na balíček napíšu, že neobsahuje nejakú jednu chemikáliu, potom vlastne hovoria, že deväť ostatných chemikálií obsahuje. Nie je divu, že v USA sa hovorí o epidémii rakoviny. Ak ste videli nejaké dokumenty na tému kvality potravín v USA, viete o čom hovorím. Žiaľ, čo sa množstva rakoviny týka, my Európania sa ku Amíkom úspešne doťahujeme.

 

Národná asociácia organizátorov. Pretože je všetko tak lacné a navyše sa vám vnucuje desať bánk a štyridsať kreditných spoločností s ponukou úveru, ktorému neodoláte, Američania nakupujú viac, než sú schopní uskladniť. Tak je v USA bežným remeslom tzv. usporiadateľ, ktorý k vám príde domov a zorganizuje vám vaše hory majetku do úhľadných komínov, krabíc a priehradok. Pretože organizátorov je už pekná armáda, združujú sa dokonca v asociáciách.

 

O všetkom tomto píšem preto, lebo ešte stále mam v živej pamäti extrémnu biedu, na ktorú sme narazili pri vlaňajšej ceste do Mali v Guinei-Bissau. Ľudia tam však boli v zásade šťastní. Keď sa to porovná s americkou rozožranosťou (a to je ešte slabé slovo), a dám si to do súvislosti s psychickým stavom americkej spoločnosti, tak si hovorím: "Niečo na tomto svete je veľmi, veľmi zlé." Nakoniec, keď sa pozriem do Európy a vidíme všetky tie satelitné mestečká a nákupné centrá, multiplexy a hypermarkety, cesty zapchaté autami, hypotéky a zadĺženosť, hon za zážitkami, zábavou a všetky tie pozlátka, ktoré sme od USA okopírovali, tak neviem, neviem ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?